Patricia

 

Prežívaj svoj sen miesto presnívania svojho života!

 

Táto veta nepochádza odo mňa, kedysi som ju len čítala. A je pravdivá! Prečo to môžem tvrdiť? Protože ja – napriek tomu, či lepšie povedané, pretože som patrila k onkologicky chorým – môj sen žijem!

 

Poďme však na začiatok môjho príbehu.

 

Ako mladá, na kariéru zameraná žena som dni a noci tvrdo pracovala v oblasti reklamy a marketingu. Zároveň som si vytvorila okolo seba ochranný štít pozostávajúci z tlaku na výkonnosť a strachu zo zlyhania. Fungovala som výborne. Každý, kto ma dokázal prekuknúť, vedel, že mi stačí len zahrať na strunu uznania. Vtedy som ignorovala moje vlastné potreby, prekročila moje vlastné hranice a vrhala sa za ďalším osobným úspechom. Ten som však nedosiahla nikdy.

 

A predsa tu bol ešte sen, ten sa však zdal nesplnitelným. Bol to sen o nezávislosti a ”nasledovaní hlasu srdca”, sen o užívaní, spokojnosti a radosti. Dnes viem, že k naplneniu môjho sna boli nutné i okľuky. Jednou z okľúk bolo OOP, keď som mala 41 rokov.

 

Vzalo mi to pôdu pod nohami. Nechcela som tomu uveriť! Nikto sa to nesmel dozvedieť, lebo zrazu som už nebola perfektná. Dokonca ani moji rodičia sa to nemali dozvedieť. Spomínam si na pohľady ľudí, ktorým som o tom niekedy neskôr rozprávala – niečo medzi súcitom, hrôzou a slzami v očiach. Dokonca boli niektorí, čo si mysleli, že onedlho zomriem.

 

Našťastie neabsolvovala som žiadnu chemoterapiu. Tri roky som bola liečená hormonálnou terapiou a ožarovaním. Moja dlhá ”levia hriva” zostala neporušená, teda navonok som nemala žiadne zjavné prejavy. Zo začiatku som zachádzala s mojou chorobou ako s obchodnou výzvou – najprv odstrániť nádor, a potom návrat k normálnemu životu. Všetko však bolo inak. Po prvej eufórii typu ” je to šanca všetko zmeniť”, ako sa spomína v mnohých knihách - že choroba je vlastne šancou, prišiel neuveritelný pád. V mojej počiatočnej eufórii som zatvorila svoju kanceláriu, a tým som sa stiahla z profesnej a existenčnej základne. Padla som však do hlbokej diery, pre vedľajšie účinky liečby, ktoré mi vzali odvahu zmeniť svoj život. Môj ošetrujúci lekár mi predpovedal, že priberiem ešte asi 10 kg. Všetko výhľady, ktoré nič neuľahčovali.

 

Napriek úspešnej terapii a prepusteniu ako ”vyliečená” nastal boj o prežitie. Zo začiatku som ho vyhrávala. Popri mojom duševnom stave tu boli i telesné obmedzenia ako následok vedľajších účinkov terapie.

 

Napr. nepríjemné návaly vyvolané umelým prechodom. Namáhavá, bolestivá procedúra revitalizácie môjho pohybového aparátu každý deň ráno, keď som sa až hodinu vliekla pozdĺž steny, až kým som sa konečne pomaly mohla narovnať. Zdalo sa mi takmer nemožné znovu normálne môcť chodiť.

 

Neprirodzená mi bola aj neuveritelná nepohyblivosť. Znehybnela som v istej strnulosti a radšej som si, nielen obrazne, pretiahla perinu cez hlavu. Jedného dňa som už mala toho dosť – som mladá a MÁM SVOJ SEN.

 

V ďalšom pokračovaní sa zdalo, akoby som sa postupne dostávala von z močiara. Dokázala som svojmu lekárovi, že nemusím pribrať 10 kg ale naopak, ešte o 2 kg som schudla. Povedala som si, že stav môjho tela je len dočasný, momentálne nie normálny a s týmto chcem skoncovať. Na čo čakať? Vyšlo to! Po pol roku, napriek tabletkám a injekciám som silou vôle dokázala postúpiť tak, že už nemám žiadne návaly. Moje chodidlá sa zmenšili na normálnu mieru, ráno som sa mohla rýchlejšie dať do poriadku a už po pár minútach rovno stáť. Pomocou plávania a telesného tréningu som sa vrátila späť do života. Jedine moja mizerná finančná situácia mi nijako nešla z hlavy.

 

Potom prišla zmena. Prekonala som svoju hrdosť a požiadala svojich priateľov o pomoc - pretože až dovtedy nikto o mojom stave nič nevedel. Navonok som na sebe nič nedala poznať. Potom nastalo známe oddelenie ”pliev od pšenice” – výborne. Postupovala som meter za metrom, dostala som šancu svoju podnikateľskú sebadôveru u priateľov znovu postaviť na nohy.

 

Teraz už bolo na čase zase sa započúvať do seba, pretože sa zase ozvala moja túžba po splnení môjho sna.

 

Začala som teda pracovať na realizácii. Počas mnohých zahraničných pobytov za môjho ”starého” života som sa vždy zaujímala o potravinové koncepty rýchleho a zdravého jedla. Mojou jedinou stravoubývalej workoholičky bola žemľa od pekára za rohom. Stále potravinové koncepty sa vo Viedni v r. 2007 sotva vyskytovali. Pustila som sa teda do výskumu a objavila som presne ten správny, vedecky podložený koncept výživy pre pracujúcich – totiž Brainfood. Odvtedy to bolo pre skúsenú odborníčku v marketingu jednoduché. Vyvinuli sme značku Pat’s Brainfood a opticky sme ju prispôsobili tejto filozofii. Najviac ma však fascinovala dynamika, ktorá z toho povstala. Moja kuchárska kniha nasledovala bezprostredne potom.

 

Pat’s Brainfood bol a dodnes je mojou srdovou záležitosťou a to je kľúč k tomu, aby sa nemožné stalo možným. Dokonca i financovanie, ktoré predstavovalo zásadnú prekážku, bolo naraz vyriešené. Mala som šťastie – soľ v polievke úspechu - a ľudí, ktorí mi verili. Už 5 rokov živím ľudí hodnotným, dobrým jedlom, každý deň sa teším na vyčarovanie úsmevu na tvárach mojich hostí a na spokojnosť a radosť, ktoré mi prinieslo splnenie môjho sna. Ostatne, mám ešte jeden sen – i ten bude v správny čas a so správnymi ľuďmi tak a nie inak naplnený.

 

Odvaha, viera v seba samú a šťastie v živote, keď človek nasleduje hlas svojho srdca, sú mojim krédom všetkým, ktorí majú nejaký sen a chcú si ho naplniť. Dnes už viem že je to tak správne, bez ohľadu na to, čo sa v živote prihodí.

 

Go your dream – podarí sa to!

 

Text prevzatý od ED Austria, Preklad a adaptácia: Tím ED Slovakia